Ngaahi ola ‘o e kumí
Lolotonga hā maí 31 - 40 ngaahi ola ‘o e 1000 ki he ""
-
Major Government investment in water and sewerage infrastructure for eastern Porirua
The Porirua Development is more than just upgrading and creating news homes in eastern Porirua; it’s about ensuring the infrastructure and community amenities can support future generations.
-
Tokoni fakavavevavé mo e tu‘unga mateuteu ki ha fakatamakí
‘E lava ke hoko ha ngaahi fakatamaki fakatu‘upakē ‘i ha fa‘ahinga feitu‘u pē, fa‘ahinga taimi pē pea ‘ikai ha fakatokanga ki ai. Te tau lava ‘o tokanga‘i kitautolu mo e kakai ‘oku tau ‘ofa aí ‘aki ‘a hono ‘ilo‘i ‘a e ngaahi founga kehekehe ke ma‘u mei ai ‘e ngaahi fakamatalá.
-
More funding to enable a brighter future for eastern Porirua
Housing and Urban Development Minister Megan Woods announced Government is committing a further $204 million from the Housing Acceleration Fund to the eastern Porirua large scale project.
-
Ko ‘emau polokalama ki he malu mo e hao ‘o e halanga me‘alelé
‘Oku mau tokanga ki he tu‘unga malu ‘a ‘emau kau nofo totongí pea ‘oku mau fie fakahoko ‘a e me‘a te mau ala lavá ke fakapapau‘i ‘oku hao ‘a e longa‘i fānaú mei hano tui‘i mo lavea ‘i he ngaahi halanga me‘alele ‘i homau ngaahi ‘apí.
-
Significant funding boost announced for Auckland housing developments
Minister of Housing and Urban Development, Hon. Dr Megan Woods, today announced further infrastructure funding for the five large-scale urban renewal projects Kāinga Ora has underway in Auckland.
-
Māpule‘i ‘o e tu‘ungafufufuluá/tuhituhí mo e fanga ki‘i manu maumaú
Ko hono fakaavaava ho ‘apí ko ha founga lelei ia hono tukuange atu ‘a e nga‘unga‘ú mo ta‘ofi ‘a e mafola ‘a e tuhituhí. Muimui ki he ngaahi fakakaukau tokoni ko ení ke ma‘u ai ha ‘api mo‘ui lelei mo ‘ikai ha manu maumau.
-
Ngaahi Nofo‘anga ‘oku Tokoniá
‘Oku fakatahataha‘i ‘i he Ngaahi Nofo‘anga ‘oku Tokoniá ‘a e ngaahi fale nofo‘anga ‘oku fakapa‘anga ‘e he pule‘angá mo e ngaahi sēvesi tokoni ‘oku mātu‘aki fu‘u fiema‘u ki he tu‘unga lelei ‘a e mo‘ui ‘a e kakai mo e kāinga ‘oku nau nofo ‘i he ‘apí.
-
Ngaahi nāunau kona, ngaahi minulolo mālohi (asbestos) mo e vali ‘oku ngaohi ‘aki ha ukamea pulu (lead)
Ko e ni‘ihi ‘o ‘emau ngaahi ‘api motu‘a angé na‘e langa ia ‘aki ‘a e ngaahi koloa minulolo mālohi (asbestos) pea/pe vali ‘aki ‘a e vali ukamea pulu (lead-based paint). Ko e ngaahi koloa ko ení ‘oku malu mo hao kapau ‘oku nau ‘i ha tu‘unga lelei.
-
Consentium – Ma‘u Mafai ki hono Fakangofua ‘o ha Langa
Ke fakapapau‘i ‘e kei lava ‘a e Kāinga Ora ‘o hokohoko atu ‘a ‘ene fakalahi hake ‘a hono tuku atu ‘o ha ngaahi ‘api ‘a e pule‘angá ‘oku māfana mo mātu‘ú, kuo mau fokotu‘u ai ha‘amau Ma‘u Mafai ki hono Fakangofua ‘o ha Langa ‘a kimautolu pē.
-
Ko hono tauhi ho ‘apí ke malú
‘Oku lahi ‘a e ngaahi founga ke tauhi ai ho ‘apí mo ho‘o ngaahi koloá ke malu mo hao.